Téma legalizácie sa stala po minuloročných parlamentných voľbách diskutovanou témou aj na Slovensku. Spoločenskú diskusiu o dekriminalizácii marihuany priniesla na politickú scénu slovenská liberálna strana SaS. Aj napriek tomu, že pre túto parlamentnú stranu dopadli voľby úspešne a dokonca sa stala súčasťou vládnej koalície, zatiaľ sa jej nepodarilo návrh dekriminalizácie presadiť. V Českej republike je situácia predsa len trochu odlišná, držba do 15 g sušiny marihuany nie je trestným činom, ale iba priestupkom. Na Slovensku stále pretrváva nepriaznivý legislatívny stav, kedy držba, resp. prechovávanie akéhokoľvek množstva marihuany je trestným činom, za ktorý hrozí odňatie slobody až na päť rokov a v prípade sprostredkovania (obchodovania, pozn. red.) dokonca trest odňatia slobody až na desať rokov. Hrozba trestného stíhania je o to závažnejšia, že sa opiera o veľmi nepresnú a verejnostosti, ktorá v drvivej väčšine nie je odborníkom v oblasti toxikológie, nejasnú kvantifikáciu.
Dílerom ľahko a rýchlo
Zákon totiž obsahuje veľmi tenkú, tažko rozlíšiteľnú právnu úpravu trestnosti držby marihuany. Množstvo marihuany, ktoré rozhoduje o treste s rozdielom niekoľkých rokov, je rozoznávané podľa násobku „obvyklej jednorázovej dávky“. A matematika je jednoduchá, za trojnásobok hrozia tri roky, za desaťnásobok hrozí päť rokov a pri väčšom množstve legislatíva automaticky hľadí na užívateľa ako na obchodníka z drogami, ktorému hrozí trest odňatia slobody až na desať rokov. Toto nie je jediná chyba krásy a hlavne právnej istoty občanov v súvislosti s držbou konope. Je veľmi komplikované pre odborníkov, nieto ešte pre laikov, určiť, čo je „obvyklou jednorázovou dávkou“, pretože to čo pre jedného môže byť jedna dávka, pre iného môže pokojne znamenať tri dávky. Ad absurdum sa tak z obyčajného príležitostného užívateľa môže stať drogový díler, bez toho, aby si bol vedomý tejto skutočnosti. Do skupiny užívateľov konope zaraďujeme okrem rekreačných užívateľov aj užívateľov, ktorí majú na užívanie vážnejší dôvod, a to konkrétne z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, pre ktorých je konope liekom. Že takýchto užívateľov nemusí byť málo, dokazujú početné medicínske výskumy.
Inšpirované v Česku
Účinná látka z konope, známa ako THC, resp. delta-9-tetrahydrokanabinol môže byť podľa názorov výskumníkov liekom pri zmiernení Alzheimerovej choroby, Crohnovej chorobe, cukrovke, epilepsii, skleróze multiplex, a takisto účinným pomocníkom pri boji s nádorovými ochoreniami. Nádejným by mohol byť aj výskum látok z konope ovplyvňujúcim metabolizmus ľudského organizmu, ktorý by mohol prispieť k riešeniu čoraz narastajúcejšieho problému s obezitou obyvateľstva. Na to, aby mohli byť účinné látky z konope využívané na medicínske účely, však nestačia iba vedecké štúdie, ale vplyvom historicky negatívne naladenej legislatívy v oblasti konope, ktorá jej držbu trestá, aj politická vôľa takúto legislatívu zmeniť. Popri samotnej dekriminalizácie konope, je jedným z prospešných návrhov schválenie využívania účinnej látky z marihuany na lekárske účely. V Českej republike sa o tomto návrhu vedie vášnivá debata pod vedením premiéra Petra Nečasa (ODS) a zahŕňa celú plejádu subjektov, ktoré sa k tomuto vyjadrujú a diskutujú. Naproti tomu na Slovensku si návrh sprístupniť účinnú látku z konopy chorým ľudom vzala pod patronát liberálna SaS. Podporu vyjadril aj predseda Slovenského parlamentu Richard Sulík, ktorý ku schváleniu účinnej látky z konopy na liečebné účely poznamenal, „Ak môžme predpísať morfín, ktorý je omnoho návykovejší, prečo by to nemohlo byť konope, ktoré pomôže tlmiť bolesť“. Táto snaha priniesla prvé ovocie na poli využívania prírodných liečivz konope na Slovensku schválením novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach zák. 140/1998, ktorá umožňuje využívanie účinnej látky z konope na medicínske účely.
Zásadný prielom
Presadenie tejto novely bolo komplikované a pri svojom zrode prechádzalo nemalými pôrodnými bolesťami, spôsobenými konzervatívnejšie naladenými slovenskými politkmi. Využívanie účinnej látky je zatiaľ obmedzené na farmaceutické prípravky, akým je napríklad Sativex, ktorého uvedenie na trh s liečivami však musí predchádzať iba formálne administratívne schválenie štátnym úradom pre kontrolu liečiv, a jeho následná distrubúcia do lekární. Ako vyplýva z takejto právnej úpravy, legislatíva neumožňuje samopestovanie, ktoré je finančne oveľa menej nákladné, no na druhej strane nezaručuje pre pacientov stopercentnú kvalitu. Aj takýto malý posun je však pozitívnou správou pre spoločnosť a najmä pre skupinu pacientov, pre ktorých znamená veľkú úľavu a pomoc pri zmierňovaní ich choroby. Prospešnosť väčších zmien v oblasti konopnej legislatívy môže byť prínosom aj pre budúcnosť celej slovenskej spoločnosti, ktorá by mala vnímať užívateľov, ako riadnych občanov, ktorí nikomu neškodia. Veď to nakoniec potvrdila aj správa Globálnej komisie pre drogovú politiku, ktorá je organizáciou OSN, a ktorá vyzvala jednotlivé krajiny, aby zvážili možnosť legalizácie marihuany.
V čase písania tohto článku nebol ukončený legislatívny proces, nakoľko ešte nedošlo k podpísaniu novely zákona o liekoch prezidentom SR. V prípade nepodpísania, by sa vrátila novela späť na rokovanie do parlamentu.