Pre väčšinu z nás bol 4. december celkom obyčajným dňom plným každodenných radostí aj starostí. Avšak pre sedemnásťročného Marka z Bánoviec nad Bebravou (Trenčiansky kraj, pozn. red.) to bol deň, ktorý mu môže obrátiť naruby celý jeho život. Marek bol totiž zadržaný hliadkou policajného zboru SR, ktorá po vykonanej osobnej prehliadke u neho našla pôvodne 0,1 gramu konope. Následne bol obvinený z trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, za ktorý mu hrozia podľa platnej právnej úpravy až tri roky odňatia slobody. Samozrejme treba brať na zreteľ, že táto sadzba nemusí byť konečná, pretože slovenský trestný zákon neustanovuje sankciu za gramy konope, ale za počet obvyklých jednorázových dávok. Ak totiž prekročí desaťnásobok obvyklej jednorázovej dávky, pokojne sa z neho môže stať v očiach prokurátora díler.
Tak ako sa v týchto zimných dňoch ochladzuje, prípad Marka sa začal uberať opačným smerom, v jeho prípade začalo byť pekne horúco. Polícia totižto zdesaťnásobila množstvo, ktoré vraj našla pri Markovej osobnej prehliadke a po niekoľkých odlišných informáciách o gramáži sa ustálilo množstvo na 0,9 gramu. Polícia to odôvodnila tým, že konečné množstvo potvrdil až expertízny posudok.
Správa, ktorú k tejto kauze uverejňoval slovenský internetový portál topky.sk, nenechala slovenskú spoločnosť chladnú a dočkala sa búrlivých reakcií – nielen zo strany bežných ľudí, ale aj z radov liberálnych politikov, konkrétne zo strany SaS, ktorá má dekriminalizáciu konope v programe už od svojho vzniku. Predseda tejto strany Richard Sulík sa ke kauze vyjadril nasledovne: „Rozhodne to nepovažujeme za správne. Sme za prísne tresty pre dílerov, ale jednoznačne odmietame kriminalizovanie príležitostných používateľov. Jedna dve cigarety nemôžu byť dôvodom, pre ktorý by mal mať mladý človek zápis v registri, a prečo by mal po zvyšok života niesť nálepku zločinca.“
Absurdnosť celej kauzy, v ktorej z Marka kvôli malému množstvu konope robia kriminálnika, odkrýva v úplnej nahote fakt, že mu hrozí trest odňatia slobody v rovnakej dĺžke, ako napríklad tomu, kto z nedbanlivosti spôsobí inému človeku smrť.
Môžeme teda polemizovať o tom, či zo strany slovenskej polície nejde len o naháňanie štatistiky a zárezov objasńovania drogových trestných činov. Otázka, ktorá je v takomto prípade na mieste, znie: aký zmysel má platiť príslušníkov polície za objasňovanie takejto tretnej činnosti? Odpoveď nechávame na čitateľov nášho časopisu.
Zameranie sa na túto trestnú činnosť istotne zaberá čas a energiu, ktorú by mohli ochrancovia verejného poriadku využiť na objasňovanie oveľa nebezpečnejších druhov trestnej činnosti, ktoré skutočne trápia slovenskú spoločnosť.
Markov prípad by mohol byť tou povestnou rozbuškou na ďaľšie rozpútanie celospoločenskej debaty o dekriminalizácii, alebo dokonca legalizácii konope na Slovensku. Drobný užívatelia, užívatelia konope na medicínske účely, odbremenení policajti naháňajúci štatistiku a v neposlednom rade aj verejné financie vynakladané na väzenstvo, by sa istotne potešili, takejto zmene trestnosti.
Práve vysoké trestné sadzby, v porovnaní s inými trestnými činmi, sú najväčsím strašiakom pre drobných užívateľov konope. To, či užívateľovi budú hroziť tri alebo viac rokov pobytu za mrežami, je založené iba na expertíznom posudku, v ktorom sa určí množstvo obvyklých jednorázových dávok. V porovnaní s ostatnými krajinami V4 vychádza Slovensko ešte pomerne dobre. Ak totižto porovnáme právnu úpravu držania malého množstva konope pre osobnú potrebu, zistíme, že Poľský trestný zákon trestá držbu malého množstva konope až troma rokmi odňatia slobody. Lenže bežný úžívateľ už v zákone nenájde, aký je rozdiel medzi malým a značným množstvom, za ktorý hrozí až päť rokov. K rozdielu sa dopracuje až preštudovaním vyjadrení poľského najvyššieho súdu, ktorý konštatoval slovami jedného z jeho sudcov Krzysztofa Cesarza, že v každom prípade musí súd zhodnotiť, o aké množstvo ide. A základným kritériom pre toto rozhodovanie je množstvo osôb, nie dávok, ktoré by mohli byť pod vplyvom drogy, ak by bola droga rozdistribuovaná.
Napokon v Maďarsku nerozlišujú množstvo konope, ktoré má osoba u seba, ale iba to, či ich distribuuje alebo nie. Ale aj v prípade, že ich nedistribuje, hrozí mu trest odňatia slobody až na 5 rokov.
Záverom treba povedať, že prístup jednotlivých štátov V4 vo veciach držby konope a jej postihu, aj napriek odlišnostiam v právnych úpravách, má spoločné najmä dve veci. Prvou je neistota užívateľov, či budú obvinený z dílerstva; rozhoduje sa len na základe rôznych skutočností, ktoré nemôžu niekedy sami ovplyvniť. Druhou je celková nezmyselnosť trestných postihov drobných užívateľov konope, ako jasne ukázal prípade sedemnásťročného Marka, ktorému slovenská spoločnosť venuje aj naďalej pozornosť. Svetlou výnimkou tak naďalej ostáva Česká republika, kde si túto absurdnosť už kompetentní čiastočne uvedomili.