Akcia, ktorá mala v prvom rade otvoriť diskusiu medzi ľuďmi, žiaľ, padala práve na tých, o ktorých právach sa malo diskutovať a na ich zjavnom nezáujme. Na podujatie, ktoré býva vo väčšine krajín synonymom námestia plného baviacich sa ľudí, na Slovensku prišlo v priebehu celého dňa sotva 200 ľudí. Pravé, či aspoň objektívne dôvody sa hľadajú ťažko. Počasie vyšlo viac než ideálne. Medializácia akcie síce nebola najmasovejšia, no bola porovnateľná s inými krajinami, kde sa reklama Million Marihuana March taktiež opiera najmä o záujem ľudí a ústne podanie. To, že nedorazili žiadne veľké celebrity taktiež ako výhovorka neposlúži, tu totiž nešlo o autogram nejakého speváka, čo si z času na čas zahulí… možno sa báli bojovať za dekriminalizáciu aby sami neboli kriminalizovaní a možno sa to všetkým iba „vydymilo“ z hláv. Tí, ktorí tam ale boli, a ktorým za to patrí uznanie aj vďaka organizátorov, si mohli vypočuť okrem iného kvalitných DJ-ov ako aj pútavú a vyčerpávajúcu prednášku a následnú diskusiu s Mgr. Dušanom Dvořákom (ktorého čitateľom Legalizace istotne nie je potrebné bližšie predstavovať). Priebeh celého protestu proti súčasnej situácii okolo konope na Slovensku bol celkovo značne skromný, no navzdory tomu nie zbytočný. Ukázal totiž, v čom je ukrytý skutočný problém slovenskej konopnej legislatívy.
Ľudia si totiž zrejme neuvedomili, o čo v skutočnosti na Million Marihuana March ide. Ľuďom zrejme nedochádza, že za svoje práva sa musia v prvom rade postaviť sami. Nezáujem a apatia je skutočným problémom a nepriateľom ľudských práv na Slovensku (a nie len tých okolo marihuany). A keďže nevystúpili pred ľudí ani žiadni významní politici posledné mesiace vehementne sa oháňajúci populárnym slovíčkom „dekriminalizácia“, mal by to byť jasný signál pre celú konope fajčiacu populáciu Slovenska, že ak sa oni nezasadia o koniec protiústavného porušovania ich osobnej slobody, nepostará sa o to nik. Ak si v prvom rade sami Slováci neuvedomia, že nepáchajú fajčením nejakej rastliny nič zlé, ale že naopak, práve na nich je páchaný zo strany štátu zločin, ak sa neprestanú báť a nedajú jasne najavo, že sú slobodní a že nik nemá morálne právo ich odsudzovať za ich slobodnú vôľu, nemá zmysel aby za nich ktokoľvek hájil ich práva. V takom prípade je ale otázkou či si vôbec slovenská konopná subkultúra zaslúži, aby bola spoločnosťou vnímaná ako normálnou súčasťou spoločnosti ako je tomu v Čechách, alebo či skutočne ešte nepotrebuje nejaký čas kým si uvedomí to, čo chce aby si uvedomili jej odporcovia, a síce, že nie sú žiadni kriminálnici hodní väzenia.
 |
Zrejme iba čas ukáže, či si aj Slováci zaslúžia rovnako liberálnejšie zákony v oblasti marihuany ako majú v západnej Európe, ktorej úroveň sa tak veľmi snažia dosiahnuť. Ja pevne verím, že áno, a že skutočne existuje objektívny dôvod, prečo Million Marihuana March dopadol tohto roku v Bratislave tak, ako dopadol. Všetko zlé je predsa na niečo dobré a ja pevne verím, že čoskoro sa aj tu veci zmenia, a že sa o to zaslúži viac ľudí, než len zopár obetavých a vytrvalých organizátorov akéhosi ľuďmi zabudnutého protestu
