Ako by si sa čitateľom Legalizace predstavil?
Som členom slovenského parlamentu, ctím si slobodu človeka a podľa toho sa snažím aj konať v rámci svojej práce. K tomu patrí aj snaha o dekriminalizáciu marihuany.
Ako vidíš reálny vývoj dekriminalizácie v dohľadnej dobe?
Chystáme sa za SaS podať návrh do parlamentu, uvidíme, ako naň zareaguje vládna strana. Viem, že nejaké aktivity prebiehajú aj na ministerstve spravodlivosti v rámci prípravy zmien v trestnom zákone. Takže nejakých zmien sa zrejme dočkáme, otázna je ich podoba.
Aký model (proti)drogovej politiky by bol podľa teba na Slovensku najvhodnejší? Často sa ako vzor berie český model dekriminalizácie, bol by podľa teba použiteľný aj na Slovensku?
Niektoré prvky áno. Pevné stanovenie gramáže pri dávkach, presunutie držby malého množstva drogy medzi priestupky, to by u nás pomohlo. Ale to nie je drogová politika. Tá má v prvom rade riešiť prevenciu a harm reduction programy. Spoločnosť by mala prijať za fakt, že niektorí ľudia proste drogy užívajú a pravidlá a procesy nastaviť tak, aby pri tom sebe aj ostatným čo najmenej ubližovali. A ak nikomu neubližujú, nechať ich tak. Treba mať osvetové programy na školách, terénnych pracovníkov v rizikových oblastiach, substitučnú liečbu pre závislých, tých vecí je veľa. Základ je zmeniť pohľad spoločnosti na človeka, ktorý s drogou žije.
Vieš priblížiť o čo pôjde v tom zákone, ktorý si spomínal, že hodláš predložiť? Máš tam definované množstvo, za ktoré nebude zápis v registri trestov? Počíta tento zákon aj s možnosťou pestovania pre vlastnú spotrebu?
Pracovných verzií je niekoľko, stále vyberáme najpriechodnejší koncept. Ja budem spokojný, ak budú jasne definované množstvá, pri ktorých bude držba posudzovaná len ako pristupok a ak bude dovolené pestovanie pár rastliniek pre vlastnú potrebu.
Máš aj predstavu o akých číslach v gramoch a kusoch rastlín by sa mohlo hovoriť?
Zhruba okolo českej normy.
V prípade, že by sa podarila zmena zákonov a prebehla by dekriminalizácia, znamená to niečo aj pre ľudí, ktorí už majú podmienku za osobnú držbu alebo dokonca sedia v base?
Nie, zákon nesmie byť retroaktívny.
A čo ak sa snahy o dekriminalizáiu podaria? Bojovalo by sa potom aj za legalizáciu (bez ohľadu na dohovory OSN)?
Legalizácia pre liečebné účely je určite legitímnou témou, ktorá by stála za podporu. K celkovej legalizácii som skeptický, vidím ju reálne len v kontexte celej Európskej únie. Tým by sa predišlo drogovému turizmu, kvôli ktorému teraz zatvárajú coffee shopy Holanďania.
Čo užitočné by mohol v praxi spraviť niekto, kto chce pomôcť s dekriminalizáciou na Slovensku a nevie ako?
Nahlas vyjadriť svoj názor a organizovať sa. V Čechách zmena prišla, lebo mala obrovskú podporu verejnosti. U nás ľudia sedia a čakajú, že to niekto urobí za nich.
Mnohí hovoria, že zo strachu pred políciou.
Vyjadrenie názoru u nás trestné nie je.
A myslíš si že slovenská spoločnosť stojí o dekriminalizáciu? Predsa len v demokracii rozhoduje (aspoň by mala) väčšina.
Minimálne tá jej časť, ktorá má o užívaní drog reálny prehľad a nejakú skúsenosť asi áno. A ak hovoríme o väčšine, aj tá by si mala uvedomiť, že súčasný „boj proti drogám” za posledné desaťročia kapitálne zlyhal. Máme plné basy a drog aj užívateľov stále pribúda. Harm reduction prístupy sú efektívnejšie a lacnejšie. Teda šetria ľuďom životy aj peniaze.
Čo ty a problematika drog? Máš aj nejaké osobné skúsenosti s „vojnou proti drogám”?
V roku 1989 som mal 9 rokov, takže pubertu som prežil v divokých deväťdesiatych rokoch, keď drogy doslova zaplavili nepripravené Slovensko. Bol som dieťa rebelantskej povahy, samozrejme sa ma to dotklo. Nikto vtedy nevedel, čo s tým. Polícia bola paralyzovaná, svetom hýbala mafia, rodičia a učitelia čelili veciam, ktoré vôbec nepoznali. Dôsledky vtedy zle nastaveného prístupu pociťujeme doteraz.
Ak hovoríme o zle nastavenom systéme, kde by si videl najväčší problém vo vzťahu Slovákov k problematike konope a drog všeobecne?
Nedostatok vzdelávania o realite užívania drog na školách, málo terénnych pracovníkov, takmer žiadna spolupráca mimovládok v tejto oblasti s políciou, nedovzdelaní policajti, systém hodnotenia v polícii, kde za každého prichyteného mladíka je dobrý bodík, príliš prísny trestný zákon, kriminalizovaná držba drog, je toho veľa. Slováci s konope problém nemajú, dnes už rekreačne pohulujú pomaly štyridsiatnici, otcovia rodín a sporiadaní občania.
Čo pre teba znamená sloboda?
Absolútny základ toho, čo to znamená byť človekom – a spolu so slobodou zodpovednosť za každý svoj čin.
Nemyslíš si, že mnohí ľudia sa boja zodpovednosti za svoje činy?
Mnohí ľudia majú panický strach aj zo svojej slobody. Je veľmi pohodlné nechávať za seba rozhodovať a konať niekoho iného a potom na neho ukázať prstom.
Má teda cenu snažiť sa bojovať za niečo, ak to ľudia nechcú?
Má význam nastavovať pravidlá spoločnosti tak, aby sa užívaniu drog predchádzalo a ak už ľudia drogy berú, aby si pri tom čo najmenej škodili. Ja by som bol najradšej, keby väčšina ľudí vôbec drogy nebrala, pretože to jednoducho mnohí nezvládajú. Ale akceptujem, že to robia. Štát tu má byť na to, aby im pomohol, ak stratia kontrolu nad svojim životom. Nie na to, aby ich hneď vláčil po súdoch a zatváral do basy.
Čo ta motivuje do takéhoto boja s veternými mlynmi?
Ja nemám rád slovo boj. Jednoducho reprezentujem ľudí, ktorí mi dali mandát.
A čo tie veterné mlyny? Je nimi skutočne ľudská hlúposť (výroky mnohých slovenských politikov a hovorcov polície na tému marihuana istotne netreba približovať), alebo je za tým aj čosi iné?
Áno, často hlúposť, obmedzenosť. Ale tiež nedostatok informácií a často tiež medzigeneračné rozdiely. Pre generáciu mojich rodičov je drogová scéna stále niečo, s čím nemajú absolútne žiadnu skúsenosť. Chvalabohu, história stojí na mojej strane. Je oveľa viac noriem, ktoré sa postupne liberalizujú, ako takých, ktoré zavádzajú konzervatívnejšiu normu.
Teraz z trochu iného súdka – vraj si veľa cestoval. Na aké krajiny rád spomínaš?
Veľmi sa mi páčilo v Istanbule, milujem Nórsko a samozrejme, veľmi môj život ovplyvnil pobyt v Peru.
Ako?
Študoval som viaceré duchovné školy a strávil som dva mesiace u indiánskeho šamana kmeňa Shipibo. Dalo mi to do života vyrovnanosť a kľud.
Myslíš, že to v Európe chýba?
To je u každého iné. Ja som na to, aby som sám seba našiel, musel cestovať po svete. Iný to môže zvládnuť doma v kuchyni. Každý sme iný. Ale určite je Európa hektickejšia, to je pravda. V Latinskej Amerike je na všetko čas.
Čomu sa rád venuješ vo voľnom čase?
Mám skvelú ženu, ročného syna a psa. Trávim čo najviac času s nimi.
Vrátim sa ešte na chvíľu ku konope, ako myslíš, že by si reagoval, ak by si raz zistil, že tvoj syn fajčí marihuanu? Napríklad na strednej škole.
Zrejme by som mu porozprával pár príbehov o mojich známych, ktorí to s trávou prehnali a ostali z toho mierne vypatlaní. A odporučil mu, nech to nepreháňa. Tiež by ma asi zaujímalo, kvôli čomu to robí. Dúfam, že dovtedy budeme mať taký vzťah, aby sme sa mohli o veciach otvorene rozprávať.
Čo by si odkázal svojim oponentom v snahe o dekriminalizáciu konope?
Aby sa oprostili od ideológie a pozreli sa do sveta, ktoré programy znižujú počty užívateľov drog a ktoré ich zvyšujú. A koľko ktoré stoja peňazí. Šetrenie peňazí zvyčajne býva dobrý argument.
A tradičná otázka na záver, aké drogy si ty osobne vyskúšal a čo ti tieto prípadné skúsenosti dali do života?
Ak chceš poznať odpoveď, daj si do vyhľadávača „šamanský šlabikár”.
Profil:
Mgr. Martin Poliačik
(*27. júna 1980) V rokoch 1999 až 2006 vyštudoval na Trnavskej univerzite dejiny filozofie, filozofickej antropológie, metafyziky a ontológie a získal titul Magister filozofie. V rokoch 2003 až 2006 bol výkonným riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie a v rokoch 2009 až 2010 pracoval ako učiteľ prírodovedy, vlastivedy, dejepisu, občianskej náuky a etiky v Montessori škole v Bratislave. V súčastnosti je poslancom pravicovo-liberálnej strany SaS (Sloboda a Solidarita), kde má na starosti najmä oblasť školstva, práv zvierat ako aj tému dekriminalizácie marihuany alebo práva LGBT (lesbických, gay, bisexuálnych a transgender) menšín.